Už len niekoľko rokov a budeme len svietiť a kúriť

Na výpadok eurofondov sa musí krajina vopred poriadne pripraviť.

Zamyslel sa niekto z kompetentných nad tým, čo bude so Slovenskom a jeho investíciami vo verejnom sektore po roku 2020, keď skončia eurofondy? Z pohľadu toho aká „búrlivá“ diskusia k tejto téme prebieha, tak určite nie. Dnes financujeme 80% investícií vo verejnom sektore z eurofondov. Pokiaľ sa na tento finančný šok dlhodobo nepripravíme, môže sa stať, že na Slovensku po roku 2020 budeme už len svietiť a kúriť a môžeme po prechodnom období rokov 2021 a 2022, v ktorých bude dobiehať financovanie projektov, čeliť hospodárskej kríze.

Len aby sme sa nespamätali, až keď to bude téma dňa. Tak ako napríklad pri kauze nárastu cien energií. Kompetentní začali hľadať riešenia až po prevalení kauzy. Dlhodobo pozorujeme, že takto vyzerá riešenie problémov na slovenský spôsob. Dnes a ani po skončení eurofondov Slovensku a premiérovi nepomôže trhanie faktúry, ani spoliehanie sa na „nejaké“ eurofondy po roku 2020. Čerpanie eurofondov má výrazne pozitívny vplyv na rast HDP v našej ekonomike a na príjmy rozpočtu verejnej správy. Slovenská ekonomika zažije po skončení eurofondov finančný výpadok v dvoch rovinách. Nižší výber dane z príjmov fyzických, právnických osôb a DPH spôsobí výpadok príjmov v rozpočte verejnej správy. Zároveň nastane pokles pracovných príležitostí naviazaných na eurofondy.

Bez štrukturálnych reforiem, ktoré nám znížia prevádzkové náklady štátu, to nepôjde. Bez zásadných reforiem v sociálnom systéme, školskom systéme, komplikovanej verejnej správe, verejnej osobnej doprave atď. sa ďalej nepohneme a budeme stagnovať. Je potrebné oveľa prísnejšie, ako sa to dnes deje, pozrieť sa na výdavkovú stránku rozpočtu verejnej správy a hľadať rezervy. V tak malej krajine ako je Slovensko nedokážeme po roku 2020 bez včasných reforiem získať miliardy pre verejné investície.

Vláda by mala konať hneď, aby využila roky 2017-2020 a reformami vo verejných financiách  vytvorila predpoklady pre generovanie vlastných zdrojov pre investície pre nasledujúce roky po skončení možnosti čerpania eurofondov. Jednoznačne by na to kompetentní mali využiť aj pozitívne ekonomické ukazovatele ako sú rast ekonomiky a tým aj príjmov verejného rozpočtu.

Keby vláda dodržala svoj dlhodobý plán znižovania deficitu verejných financií v rokoch 2013-2016, tak za to obdobie mohla ušetriť 1 404 mil. eur. Čiže „len“ finančnou disciplínou podporovanou maximálnym využitím rastu príjmov rozpočtu a slušným rastom slovenskej ekonomiky dokáže vláda ušetriť zaujímavú sumu, ktorú môže použiť na verejné investície, prípadne na zníženie dlhu.

Motivácia reformovať by nemala vychádzať len zo strachu, čo bude s verejnými financiami po eurofondoch. Úsilie reformovať krajinu by malo byť predovšetkým nasmerované na jej modernizáciu, hospodárne nakladanie s verejnými financiami a tiež získanie financií na naplnenie záväzkov voči dlhovej brzde a pre dlhodobo udržateľné investície do dopravnej infraštruktúry. Vzhľadom na rastúce bezpečnostné riziká vo svete bude v nasledujúcom období Slovensko potrebovať nemalé finančné zdroje aj na zvýšenie výdavkov na armádu na úroveň 2% HDP, tak ako sme sa to zaviazali pri vstupe do NATO.

Ondrej Matej
predseda správnej rady neštátneho Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo

Komentár publikovaný v Hospodárskych novinách 23.2.2017
http://komentare.hnonline.sk/komentare/915771-uz-len-niekolko-rokov-a-budeme-len-svietit-a-kurit