Testovanie piatakov ukázalo údajne roztvárajúce sa nožnice medzi západom a východom krajiny. Ukazuje sa, že v bohatších regiónoch (krajoch, okresoch, školách, rodinách) dosahujú naši piataci v priemere lepšie výsledky ako v chudobnejších. Ak by tento trend pokračoval aj v budúcnosti, rozdelí sa nám Slovensko na vzdelaný, a preto bohatý západ a priemerne až podpriemerne vzdelaný, a preto chudobný východ či juhovýchod. Takže po desiatich rokoch vlády, ktorá má vo svojom programe množstvo sociálnych a socialistických hesiel o vyrovnávaní regionálnych rozdielov, po mnohomiliónových dotáciách sa žiadne vyrovnávanie sociálnych rozdielov nekoná, skôr naopak. Ako je možné, že nefunguje sociálna politika sociálnej vlády, ktorá desať rokov spravuje túto postsocialistickú krajinu?

A riešenie? Pani ministerka Lubyová navrhuje nové míňanie peňazí – školských klubov detí a do škôl, kde sú najmä žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (ostatným deťom to zaplatia ich rodiča!). Možno pribudnú aj povinné internáty pre marginalizovaných! Po toľkých „reformách“ školstva, po toľkých projektoch podporujúcich inklúziu, integráciu, špeciálne vzdelávanie sa zdá, že máločo funguje. Možno to neboli dobré projekty. A možno neboli dobre zrealizované. A možno sa iba minuli obrovské peniaze…

Ak prospech žiaka závisí viac od sociálneho postavenia jeho rodiny, je potrebné sa pýtať, akú úlohu má vlastne dnešná škola? Ak dnešné školstvo nedokáže výrazne posunúť žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale dokáže posunúť dopredu „iba“ žiaka zo sociálne „zvýhodneného“ prostredia, znamená to, že škola neplní svoje úlohy alebo ich plní nedostatočne. Jednou zo základných úloh slovenského školstva je predsa vzdelávať deti a žiakov spôsobom, ktorý by im umožnil sociálnu mobilitu. Ak sa tak nedeje, je namieste otázka – prečo? Prečo dnešné školy nedokážu napomáhať vyrovnávaniu sociálnych rozdielov? Kam išli peniaze na takzvanú modernizáciu vzdelávania? Prečo máme tisíce žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí majú nárok na asistentov učiteľa, ale školy nemajú prostriedky na ich zaplatenie?

Navrhujem zmeniť optiku. Poďme nájsť spôsob ako motivovať rodičov slabo prospievajúcich žiakov, aby sa starali o svoje deti. Treba prijať opatrenia, ktoré budú vyžadovať zodpovedné správanie od všetkých rodičov bez ohľadu na prostredie, z ktorého pochádzajú. Ak toho nie sú schopní, načo máme tisíce vyškolených sociálnych pracovníkov za štátne peniaze? Dajme školám podmienky a vyžadujme, aby reálne robili to, čo máme popísané v legislatíve. Všetky!

Ak robíme vzdelávacie a sociálne projekty, robme ich systematicky, naozajstne, nielen preto, aby sa minuli fondy! Ak pani ministerka a jej vláda nevytvorí systém komplexného riešenia vzdelávania chudobných skupín obyvateľstva, ale bude ich zasypávať peniazmi namiesto správneho nastavenia motivácií a vyžadovania dodržiavania platných zákonov, nič sa nezmení…

Váš sprievodca svetom infraštruktúry a ekonomiky