Parlament má prijímať zákony, nie vyzývať Holjenčíka na odstúpenie z funkcie

Tlačová správa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo:

Parlament má prijímať zákony, nie vyzývať Holjenčíka na odstúpenie z funkcie

„Odmietam divadlo. Urobím všetko pre to, aby nezostal vo funkcii,“ vyhlásil na margo šéfa ÚRSO Jozefa Holjenčíka predseda parlamentu a koaličnej SNS Andrej Danko. Takto odôvodnil nápad zaradiť na aktuálnu schôdzu NR SR mimoriadny bod programu, ktorým chce prinútiť Holjenčíka, aby zdôvodnil svoje rozhodnutie zvýšiť časti odberateľov ceny elektriny a plynu. Výsledkom má byť prípadné uznesenie, ktorým parlament vyzve Holjenčíka, aby zo svojej funkcie sám odstúpil. Ten však do parlamentu ani neprišiel. Dôvod: bude sa baviť iba s vládou, keďže tá ho do funkcie nominuje. Týmto šéf ÚRSO Holjenčík definitívne potvrdil, že nie je nezávislý.

Aj táto symbolická facka predsedovi parlamentu ukazuje, že celý nápad s uznesením sa ťažko dá označiť inak, než za divadlo, ktoré Andrej Danko verbálne odmieta. Jozefa Holjenčíka totiž netreba na parlamentnej pôde vyzývať, aby odstúpil sám. Je to dehonestácia úlohy parlamentu. Jeho odchod totiž môže riešiť práve prostredníctvom vlády, s ktorou sa Holjenčík mieni baviť. A SNS má v nej troch členov. Dôvodom pre odvolanie môže byť to, že porušil nezávislosť úradu, ako Danko svojimi vyjadreniami naznačuje. „Nie je možné aby nám finančníci diktovali podmienky cez štátnych úradníkov a nikto s tým nemohol nič robiť,“ vyhlásil napríklad.

Je však vysoko nepravdepodobné, že by takýto návrh prešiel cez premiéra Roberta Fica, ktorého druhá vláda dostala Holjenčíka do funkcie. Ak to však SNS a jej predseda myslia s Holjenčíkovým koncom vážne, teatrálne uznesenia prijímané parlamentom nie sú cestou. NR SR je totiž jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom  na Slovensku a podľa toho by sa mala správať. Ak chce Andrej Danko dostať Jozefa Holjenčíka z funkcie, mal by sa vydať práve zákonodarnou cestou.

Predložiť zákon môže jeden (môže to urobiť aj sám predseda NR SR) alebo skupina poslancov odovzdaním návrhu predsedovi NR SR (teda Andrejovi Dankovi) v podateľni. Ten potom zaradí návrh na najbližšiu schôdzu parlamentu, ak bol ten doručený najneskôr 15 dní pred jej začiatkom. Medzi prvým a druhým čítaním daného zákona musí uplynúť minimálne 30 dní. Po prvom čítaní doručí predseda parlamentu (Andrej Danko) návrh vláde, ktorá k nemu pripraví stanovisko. Následne prejde zákon do tretieho čítania, v ktorom ho môže parlament schváliť bez ohľadu na stanovisko vlády. Navyše, národniari sa môžu pokúsiť presadiť zákon aj ako vládny, a to dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Tu by síce neprešli cez Roberta Fica, no stále môžu využiť štandardnú parlamentnú cestu.

Nie sú teda potrebné žiadne uznesenia, ktoré by Jozefovi Holjenčíkovi odporúčali, aby sa svojej funkcie vzdal. Tak, ako parlament môže schváliť uznesenie, môže prijať aj zákon, ktorý by znamenal Holjenčíkov koniec. Po jeho znenie pritom netreba ísť ďaleko. Už v roku 2011 totiž Radičovej vláda schválila zákon, podľa ktorého šéfa ÚRSO volil a odvolával parlament (Návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach, číslo materiálu: UV-36313/2011, rezort: MH SR, rezortné číslo: 1785/2011-1000, rokovanie: 72/2011, 09.11.2011, 5. bod programu, č. uznesenia: 695/2011). Rovnako ako dnes, aj vtedy vo vláde figuroval Most-Híd a ministerkou spravodlivosti bola Lucia Žitňanská (vtedy ešte ako nominantka SDKÚ-DS). O ich podporu by sa mohol pravdepodobne Andrej Danko uchádzať aj teraz.

Prijatím takéhoto zákona by sa nevyriešila iba personálna otázka aktuálneho predsedu ÚRSO. Zmena by bola systémová a regulačný úrad by sa konečne mohol stať menej závislým od vládnej moci. Navyše, šéf ÚRSO by už nemohol parlamentu odkázať, že nemá dôvod sa ním zaoberať. Andrej Danko by ale musel skutočne, nielen verbálne, odmietnuť dnešné divadlo.

Ing. Ondrej Matej
predseda správnej rady IDH

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo, n.o.
Galvániho 7/D
Bratislava
821 04
Slovenská republika

tel.: 0903603285
e- mail: office@idah.sk
web: https://www.idah.sk/